V zime sa nachádza vo veľkej časti Európy. Drozdy čvíkotavé sa združujú do veľkých, často zmiešaných, kŕdľov a kŕmia sa na bobulách stromov a kríkov. Kŕdeľ drozdov čvíkotavých je počuť zdiaľky.

Má nepokojný až trhavý spôsob letu.

Sfarbenie glezga hrubozobého je tiež veľmi výrazné, má zlatohneu hlavu s čiernou škvnou na brade, tmavohnedý chrbát, na krídlach biele a žlté pruhy, na chvoste má širokú bielu špičku. Samice sú sfarbené  menej výrazne.

Rád sa zdržiava v listnatých lesoch, ihličnatým sa vyhýba. Obľubuje porasty bukov, dubov a jaseňov, má rád aj lužné lesy. Občas si postaví hniezdo i v parku či veľkej záhrade.

Na zimu väčšina populácie odlieta do západnej a južnej Európy. Na Slovensku ho možno nájsť skôr v stredných a nižších polohách.

Pri tokaní samec chodí okolo samice s nafúknutým hrvoľom, neustále sa ukláňa a pritom hrkúta. Keď holub háji svoje teritórium, vyletuje s hlučným plieskaním krídel dohora a potom späť nadol s mierne dvihnutými krídlami do tvaru písmena V.

Špecializuje sa na chytanie mravcov. Zbiera ich na zemi i v štrbinách v kôre.

Operenie myšiaka môže byť od bledokrémového až po černasté, zdola sú však jeho letky vždy bledé s tmavými zadnými okrajmi. Má dlhé široké krídla, rozpätie krídel u dospelého jedinca je 110 – 130 cm.

Na Slovensku sa myšiak lesný vyskytuje po celý rok.

Oriešok je samotár, často ho vídať, ako sa sám túla. V zimnom období sa však zvykne počas nocí zlietavať do väčších skupiniek.

Slávik červienka je prirodzene plachý, často sa skrýva v lese, kde sleduje veľké zvieratá a zbiera zo zeme malé živočíchy, ktoré vyrušia. V posledných rokoch sa však čoraz viac objavuje aj v blízkosti záhrad.

Časť stredoeurópskej populácie odlieta na zimu do oblasti Stredozemného mora. Na Slovensku slávik červienka pravidelne hniezdi.